Misia na Mesiac
Peter a Míša boli najlepší kamaráti, hoci sa v jednej dôležitej veci vôbec nezhodovali.
Peter tvrdil, že astronaut musí mať vždy dokonale vyleštenú prilbu. Míša zasa hovorila, že astronaut potrebuje hlavne veľké vrecká na sušienky.
„Na Mesiaci žiadne sušienky nie sú,“ namietal Peter.
„Práve preto ich musíme vziať so sebou,“ odpovedala Míša a strčila si do vrecka ešte jednu škoricovú hviezdičku.
Jedného tichého večera, keď sa nad záhradami rozsvietil guľatý Mesiac, zazvonil u Petra doma malý strieborný zvonček. Nebol to obyčajný zvonček. Na boku mal tlačidlo s nápisom: PRE PRÍPAD MESIAČNEHO DOBRODRUŽSTVA.
Peter tlačidlo stlačil.
Za domom sa okamžite rozsvietila ich raketa. Volala sa Bublina 7, pretože bola guľatá, lesklá a pri štarte vydávala zvuk: „Bublublublublum!“
„Posádka na palubu!“ zavolala Míša, ktorá už mala na sebe modrý skafander s vyšitým žltým mesiacom.
Peter si nasadil prilbu, Míša schmatla škatuľu sušienok a obaja nastúpili do kabíny. Na palubnej doske blikaly svetielka: zelené pre pokoj, modré pre odvahu a jedno oranžové, ktoré svietilo len vtedy, keď bolo treba dávať pozor na mraky v tvare zemiakovej kaše.
„Cieľ letu?“ opýtal sa láskavý hlas palubného počítača.
„Mesiac!“ povedali Peter a Míša naraz.
„Výborne,“ odpovedal počítač. „Odporúčam pribaliť deku. Vo vesmíre je síce krásne, ale trochu tam prefukuje.“
Raketa sa jemne zachvela.
„Päť, štyri, tri, dva, jedna… bublublublublum!“
Bublina 7 sa vzniesla nad strechy, nad komíny, nad spiace mačky aj nad pani Novákovou, ktorá práve vešala bielizeň a len prekvapene zamávala štipcom.
Onedlho už Zem pod nimi vyzerala ako veľká modrozelená guľôčka. Peter ju pozoroval okienkom a cítil, ako mu v brušku poskakujú malé radostné žabky.
„Pozri!“ ukázala Míša. „Tam je súhvezdie Veľkej naberačky!“
„To je Veľký voz,“ opravil ju Peter.
„Dobre. Ale keby sme tam našli polievku, máš lyžicu?“
Peter sa zamyslel. „Nemám.“
„Tak vidíš,“ povedala spokojne Míša.
Leteli ďalej medzi hviezdami. Niektoré boli malé a trblietavé, iné vzdialené a vážne. Jedna kométa okolo nich preletela tak rýchlo, až im v rádiu nechala pozdrav: „Prepáčte, ponáhľam sa!“
Potom sa ozvalo čudné zakašľanie.
„Kchrrr… puf… kchrrr!“
Raketa sa mierne naklonila doprava.
Na palubnej doske sa rozsvietilo oranžové svetlo. A potom druhé. A potom všetky svetlá začali blikať ako narodeninová torta, ktorá si pomýlila sviečky s ohňostrojom.
„Čo sa deje?“ opýtala sa Míša.
Palubný počítač odpovedal nezvyčajne potichu: „Máme malý, drobný, takmer nepatrný technický problém.“
„Ako malý?“ opýtal sa Peter.
„Jeden z pomocných motorov je pokazený,“ priznal počítač. „A druhý sa urazil, že musí pracovať za dva.“
Raketa urobila ďalšiu pomalú otočku.
Míša pevne zovrela škatuľu so sušienkami. „Spadneme?“
„Nie,“ povedal Peter, hoci mu žabky v brušku zrazu prestali skákať. „Najprv zistíme, čo je zle.“
Obaja si zapli bezpečnostné pásy. Peter otvoril technický panel a Míša držala baterku, ktorá v stave beztiaže stále odplávala k stropu.
„Tu!“ povedal Peter. „Pri tryske je prasknutá spojovacia hadička.“
„Môžeme ju vymeniť?“
„Náhradnú nemáme.“
Chvíľu bolo v kabíne ticho. Len motory vonku nespokojne bručali: „Hmhmhm.“
Míša sa rozhliadla po zásobách. Mali deku, dva vankúše, atlas hviezd, jednu náhradnú ponožku, tri sušienky v tvare rakety a malú striebornú rolku.
„A čo toto?“ opýtala sa.
Peter sa pozrel. „Kozmická lepiaca páska!“
„Je dosť silná?“
Peter prečítal nápis na obale. „Drží antény, mapy, rukavice, fúzy na maškarný bál a v núdzi aj menšie súčiastky rakiet.“
„Tak je to jasné,“ povedala Míša. „Musíme ju použiť na opravu nášho pomocného motora.“
Peter sa usmial. To bol presne ten druh nápadu, ktorý znel trochu smiešne, ale mohol fungovať.
Obliekli si rukavice a presunuli sa do malej servisnej komory. Tam bolo okienko, cez ktoré videli Mesiac. Už nebol len malý guľatý gombík na oblohe. Bol veľký, strieborný a plný tichých tmavých škvŕn.
„Akoby naň niekto rozsypal kakao,“ zašepkala Míša.
Peter opatrne očistil prasknutú hadičku. Míša odstrihla pásku presne takú dlhú, aby sa dvakrát omotala okolo praskliny.
„Raz,“ počítala.
„Podrž pevne,“ povedal Peter.
„Dvakrát.“
Páska sa leskla ako pásik mesačného svetla. Peter ešte pritlačil okraje, Míša skontrolovala spoj a obaja ustúpili.
„Hotovo?“ opýtala sa.
„Teraz to vyskúšame,“ povedal Peter.
Vrátili sa do kabíny. Palubný počítač spustil opatrný test.
„Pomocný motor číslo jedna, skúsime najmenšie zabručenie,“ oznámil.
„Brrm,“ ozval sa motor.
Peter a Míša ani nedýchali.
„Teraz stredné zabručenie.“
„Brrrrm!“
Raketa sa prestala nakláňať.
„A teraz veľké, ale slušné zabručenie!“
„BUBRRM!“
Všetky zelené svetlá sa rozsvietili naraz.
„Oprava úspešná,“ zahlásil počítač. „Kozmická lepiaca páska znovu dokázala, že je hrdinkou tichých technických chvíľok.“
Míša sa od radosti zatočila vo vzduchu. „Dokázali sme to!“
„Dokázali,“ povedal Peter. „A bez paniky.“
„Trošku som panikárila,“ priznala Míša. „Ale len vo vnútri prilby. Tam to nikto nepočul.“
Raketa pokračovala k Mesiacu. Keď pristáli, bolo to mäkké a opatrné: „Puf.“ Okolo nich sa zdvihol strieborný mesačný prach a pomaly zasa klesol dolu.
Peter a Míša vystúpili po schodíkoch. Skákali tak vysoko, že Míša pri jednom skoku takmer dočiahla na hviezdu. Peter zapichol do zeme malú vlajočku s obrázkom dvoch kamarátov a jednej rolky pásky.
Potom si sadli na plochý kameň, rozdelili sa o sušienky a pozerali sa na Zem.
„Z diaľky vyzerá maličká,“ povedala Míša.
„Ale je tam všetko, čo máme radi,“ odpovedal Peter. „Naše domy, naše postele, záhrady, ľudia… aj moja vyleštená prilba.“
„A moje vrecká,“ dodala Míša.
Cesta domov bola pokojná. Opravené motory jemne vrneli a kozmická páska držala presne tak, ako sľúbila. Keď Bublina 7 pristála za Petrovým domom, Mesiac už visel nízko nad strechami ako lampička pre celý svet.
Peter a Míša sa rozlúčili, každý sa zachumlal do svojej postele a nechal prilbu vedľa vankúša.
Ešte než zaspali, obaja si pomysleli na tú istú vec: Keď človek zostane pokojný, premýšľa spolu s kamarátom a má poruke trochu odvahy, dá sa opraviť aj niečo, čo vyzerá úplne vesmírne pokazené.
A nad ich domami potichu svietil Mesiac. Možno sa trochu usmieval. A možno mal na jednej svojej malej prasklinke tiež kúsok kozmickej lepiacej pásky.